Negatívne dopady pandémie sa v sektore Horeca neprejavili len poklesom tržieb, ale aj zamestnanosti. Z dôvodu neistoty sa mnohí pracovníci hromadne presunuli pracovať do iných odvetví. „V čase vrcholiacej pandémie a zavedených opatrení klesol počet zamestnancov o viac ako 40-tisíc, čo je približne 36% všetkých zamestnancov. Časť z nich si našla uplatnenie v potravinárskom priemysle, časť v maloobchode, no sú aj takí, ktorí odišli pracovať do úplne iného odvetvia, ako napríklad automotive,“ vysvetľuje prezident AHRS, Marek Harbuľák.
Napriek tomu, že v minulom roku došlo v sektore k výraznému oživeniu, väčšina z týchto pracovníkov sa už pracovať späť do reštaurácií a hotelov nevrátila. Nedostatok zamestnancov tak mnohých prevádzkovateľov donútil obmedzovať otváracie hodiny či kapacity svojich prevádzok.
Aj po roku a pol od zrušenia posledných protiepidemických opatrení je podľa Harbuľáka situácia stále kritická.
„Tesne pred vypuknutím pandémie pracovalo v hotelových a reštauračných zariadeniach takmer 112-tisíc zamestnancov. V prvom štvrťroku tohto roka to pritom bolo len približne 92-tisíc ľudí. Naprieč Slovenskom tak v gastre a hotelierstve chýba minimálne 20-tisíc pracovníkov, ide predovšetkým o kuchárov, čašníkov, recepčné či chyžné,“ spresňuje.
Situácii navyše nepomohol ani rast miezd – ktorý bol v sektore HORECA v uplynulom období jeden z najvýraznejších. Platy zamestnancom v gastre a hotelierstve sú momentálne na čele rebríčka v medziročnom raste miezd, pričom ako jediné dokázali rásť nad úroveň aktuálnej extrémnej inflácie. K vyššiemu tempu rastu miezd v Horeca sektore prispelo aj zníženie sadzby DPH na tieto služby.
„Zamestnávatelia tak získali oveľa väčší priestor na tvorbu nových pracovných miest a zvyšovanie platov. Ani napriek tomu však pozície nedokážu obsadiť, a to práve v dôsledku akútneho nedostatku kvalifikovaných pracovníkov,“ vysvetľuje prezident AHRS.
Zamestnávatelia však nesedia so založenými rukami. Zapájajú sa do duálneho systému a snažia sa zabezpečiť si kvalifikovaných zamestnancov tým, že sa budú aktívne podieľať aj na ich odbornej príprave. „Aktuálne máme pre študentov stredných odborných škôl k dispozícii viac ako 5 600 miest priamo v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, kde môžu absolvovať svoju odbornú prípravu a získať tak potrebné zručnosti z praxe ešte počas štúdia. V uplynulom školskom roku však túto možnosť využilo len menej ako 1 100 žiakov, čo je žalostne málo. Problém je v tomto smere nedostatočná motivácia škôl, ale aj nefungujúce prepojenie stredných odborných škôl s potrebami trhu práce,“ dopĺňa Harbuľák.
Nedostatok zamestnancov však netrápi len gastro a hotelierstvo. Zásadné problémy má aj slovenský priemysel či obchod, kde dnes podľa dostupných údajov chýbajú desaťtisíce ľudí. Asociácia preto vyzýva kompetentných, aby čím skôr prijali potrebné systémové opatrenia, ktoré otvoria domáci pracovný trh kvalifikovaným ľuďom zo zahraničia.
„Akútny nedostatok kvalifikovaných zamestnancov nie je sektorová záležitosť, ale komplexný problém našej krajiny, v ktorého riešení vláda dlhodobo zlyháva. Je nevyhnutné, aby si budúca vláda ako jednu z priorít stanovila ak zmenu tohto nelichotivého stavu. Bez otvorenia pracovného trhu pre kvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zmeny systému príplatkov či prepojenia stredných škôl s potrebami trhu práce to nepôjde. Diskusiu o týchto prioritách však ani v čase vrcholiacej predvolebnej kampane zo strany politických strán akosi nepočuť,“ dodáva prezident AHRS, Marek Harbuľák.
