Kulinárska cesta: Vianočné jedlá Európy

Kulinárska prehliadka európskymi kuchyňami od klasiky, ako je anglický mletý koláč alebo taliansky panettone, až po  regionálne slávnostné jedlá, ako je salzburská Rahmkoch.

Londýn, Miláno, New York, Paríž? V čase Vianoc ľudia radi myslia mimo škatuľky a objavujú množstvo originality, tradície – a nádych exotiky. Mnohé rodiny majú svoje vlastné tradície stravovania na Štedrý večer a určite sa každému z nás vryjú špeciálne spomienky z detstva. Jedlá, ktoré definujú advent a Štedrý večer, sú také rozmanité ako náš dnešný život. A predsa existujú jednoduché jedlá, ktoré prežili stáročia. Malé kulinárske turné d’Horizon a Gurmán vám navyše pridá aj jeden zaručený recept!

Minced Pie – Anglicko

Mleté koláče sú v Anglicku považované za obľúbené Santove jedlo. Dve alebo tri sušienky sú umiestnené pred krbom na Štedrý večer, aby sa vám poďakovali za darčeky, ktoré ste so sebou priniesli. Mleté koláče sú malé kúsky cesta s vrchnákom a ovocnou náplňou známou ako mleté ​​mäso. Pirohy majú svoj pôvod v žuvačkách v stredoveku, ktoré sa plnili pečeňou alebo mäsom. Koláč z mletého mäsa sa už od 19. storočia plní sušeným a kandizovaným ovocím, ako aj nasekanými orechmi a mandľami. Je ochutená škoricou, muškátovým orieškom a brandy. Hotový mletý koláč ozdobíme práškovým alebo práškovým cukrom a podávame teplý s brandy maslom.

Bûche de Noël – Francúzsko

Tradičná vianočná večera v mnohých regiónoch Francúzska pozostáva zo 7 jedál a 13 dezertov. Tie posledné symbolizujú poslednú večeru dvanástich apoštolov s Ježišom. Na oslavu je stôl bohato prestretý: ustrice, homáre, hľuzovky, slimáky, foie gras otvárajú jedlo, nasleduje moriak s gaštanmi, kapún so slivkami alebo Chapon Rouge. Neprehliadnuteľný je Bûche de Noël (vianočný stromček), roláda z piškótového cesta v tvare kmeňa stromu, ozdobená malými, sladkými, jedlými lístkami, sekerami a pílkami. Bûche de Noël cituje starú tradíciu: V minulosti ľudia pálili poleno z olivovníka alebo čerešne a popol rozsypali na pole. To by malo priniesť šťastie a dobrú úrodu.

Panettone – Taliansko

V Taliansku je vianočný čas jednoducho nemysliteľný bez panettone, sladkého kupolovitého ovocného koláča z kysnutého cesta. O jeho pôvode je veľa príbehov. Tak či onak, k Vianociam v Taliansku patrí už po stáročia a od Veneta až po Palermo sa panettone podáva na Štedrý večer ako dezert – s Moscato alebo Vin Santo. V Taliansku je tiež tradíciou dať si rez z ovocného koláča 3. februára, v deň sv. Blasius, ktorý sa má jesť na ochranu pred chorobami hrdla. A na Silvestra je to tradičný dezert – tentoraz v kombinácii so sektom – ako talismanom pre šťastie. Mimochodom: Ročná spotreba panettone na obyvateľa je podľa štatistík štyri kilá. Celkom pozoruhodné.

Kletzenbrot  – Rakúsko

Aromatický ovocný bochník kletzen (sušené hrušky), sladké figy, šťavnaté slivky, výdatné oriešky a hrejivé korenie zmiešané s chlebovým cestom – hotový je Kletzenbrot, ktorý je symbolom adventu a Vianoc ako nikto iný. Chlieb je predovšetkým symbolom plodnosti a je tiež vnímaný ako talizman pre šťastie. Jeho historické korene siahajú ďaleko do minulosti, pretože už Kelti primiešavali do cesta na chlieb všetky druhy sušeného ovocia. V Salzburgerlande je Kletzenbrot stále tradičným vianočným darčekom pre sponzorované deti.

Rahmkoch

Je sladké jedlo a skutočný zasvätený tip, ktorý sa pripravuje v Salzburgsku a hlavne v meste Lungau. Tento dezert býval takmer luxusným jedlom a chutí najmä deťom počas adventu a Vianoc. Keďže suroviny (maslo, smotana, dva druhy múky, cukor, škorica, aníz a hrozienka) boli v dávnych dobách vzácne a vzácne, varenie smotany nebolo nikdy každodenným jedlom, ale vždy spojené so sviatkami. Či už na Vianoce alebo na horských pastvinách, “Lungau Marcipán” je krémový, karamelový a nádherne jemný. Nie je úplne nízkokalorický, ale chutný.

Glöcklerkrapfen – Rakúsko

Zvonové šišky s džemom je tradičné jedlo, ktoré sa podáva koledníkom v Rakúsku ako kulinárske poďakovanie. Tento výdatný snack, ktorý sa jedáva spolu pri kolede, je typickým adventným jedlom. Tradične sa pečú farmárske šišky. Starý kolednícky zvyk pochádza zo 16. storočia a hovorí sa o ňom, že je predzvesťou narodenia Krista. Vtedy však pre mnohých koledníkov, ktorí pochádzali z chudobnejších rodín, to bolo jediné jedlo dňa, a v skutočnosti išlo o žobranie o jedlo prostredníctvom koledy. Kedysi to bežné a ľudia radi koledníkom darovali tieto sladkosti.

Christstollen – Nemecko

Vianočná štóla, tak známa aj u nás na Slovensku. Prvá zmienka o štóle ako o vianočnom pečive je z roku 1329 keď ju biskup v Naumburgu venoval vojvodovi Henrichovi I. ako vianočný darček. Piekla sa v okolí Drážďan ako cirkevné pôstne jedlo iba z vody, kvasnic a múky. Nesmelo sa do nej pridávať ani maslo ani mlieko. Až Saský vojvoda Albrecht požiadal vtedajšieho pápeža Inocenta VIII. O zrušenie zákazu používania masla a mlieka. Pápež žiadosti vyhovel a tak sa čoskoro stala štóla v meste Drážďany charakteristickým vianočným pečivom. Pekári do nej začali pridávať hrozienka a sušené ovocie a rôzne orechy. Od minulého storočia sa konajú v Drážďanoch každý rok vždy na druhú sobotu pred 2.adventnou nedeľou  Slávnosti Drážďanskej Vianočnej štóly.

Štedrák – Slovensko

Koláč so štyrmi druhmi náplní z nadýchaného kysnutého cesta – to je „Štedrák“, slovenský národný koláč, ktorý bol ukážkou všetkého, čo ľudia doma mali a čo z toho dokázali na Vianoce vykúzliť.

Orechy, mak, domáci lekvár – to všetko boli poklady, ktoré na Vianoce prichádzaly na stôl v rôznych podobách. A Štedrák bol dokonalým spojením toho všetkého v jednom lahodnom celku. Tento koláč sa pečie aj dnes, hlavne  na strednom Slovensku. Rozhodne si Štedrák upečte cez tieto sviatky, aj keby ste nepiekli nič iné, určite nebudete ľutovať.

Recept: Vianočná štóla

100 g hrozienok, 80 ml rumu

100 g kandizovaná kôra z pomaranča a citrónu, 80 g mandle bez šupky

550 g polohrubej múky, 250 ml mlieka

42 g droždia, 100 g kryštálového cukru

1 vanilkový cukor, 2 vajcia

kôra z pol citrónu, 1 ČL soli

2 štipky mletého kardamónu, 2 štipky mletého ďumbiera

150 g marcipánu, 200 g masla

cukor na výdatné posýpanie a 2PL rozpusteného masla na potieranie

Postup:

Deň vopred si namočíme do rumu hrozienka, nadrobno nakrájanú pomarančovú a citrónovú kôru a nahrubo nasekané mandle. Do misy na cesto si preosejeme muku, pridáme mlieko, rozdrobené droždie, cukor a vanilkový cukor, 1 vajce a 1 žĺtok, soľ, koreniny, marcipán a 200g zmäknutého masla. Miesime, kým sa cesto hladko neodlepuje od stien misy. Ak sa nám zdá cesto riedke, môžeme pridať ešte múku. Vymiesené cesto posypeme múkou, prikryjeme utierkou a necháme na teplom mieste podkysnúť asi 40 minút, aby sa objemovo akoby zdvojnásobilo. Potom do cesta zľahka zapracujeme pripravenú zmes hrozienok, kôry a mandlí v rume. Cesto necháme opäť asi 40 minút kysnúť. Rúru si rozohrejeme na asi 180 °C, pred pečením ju stiahneme na 150 °C. Nakysnuté cesto dáme na dosku, kde jeho jednu polovicu valčekom sploštíme, preložíme na ňu hrubú časť a takto vytvarovaný koláč preložíme na plech pokrytý papierom. Pripravenú štólu môžeme dať ešte naposledy kysnúť a potom opatrne dať do rúry piecť pri 150 °C na asi 50 – 60 minút do hneda. Počas pečenia ju raz natrieme maslom a hneď po upečení ju potierame zvyšným maslom, kým sa celé nevsiakne. Hneď na to ju ešte teplú výdatne posypeme práškovým cukrom, zmiešaným s vanilkovým cukrom.

Odporúčame tiež...

Generic filters
Exact matches only
Search in excerpt
Search in title
Search in content