To, či je káva zdraviu prospešná alebo nie, závisí vo veľkej miere od vašich vlastných génov. O aký gén ide? A ako to môžem jednoducho otestovať doma?
Pre mnohých ľudí je káva súčasťou ich dennej rutiny ako žiadny iný nápoj. Či už ako naštartovanie v dopoludňajších hodinách alebo ako spoločenské pohostenie popoludní – káva je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Aká zdravá je však káva v skutočnosti? Odpoveď na túto otázku je zložitejšia, než si mnohí dokážu predstaviť, pretože do značnej miery závisí od našich génov. Ako vysvetľuje genetický expert Daniel Wallerstorfer, zakladateľ salzburskej zdravotníckej technologickej spoločnosti “NovoDaily”, špecifický gén určuje, ako naše telo reaguje na kofeín, ktorý obsahuje, a dáva tipy na konečný samotest.
Kofeín: požehnanie alebo prekliatie?
Kofeín, hlavná aktívna zložka kávy, je známy svojim povzbudzujúcim účinkom: blokuje adenozínové receptory v mozgu, a tak nám zabraňuje pocitu únavy. Ale tento efekt môže mať aj svoje negatíva. Štúdie ukazujú, že nadmerná konzumácia kofeínu môže znížiť dĺžku života až o 21 percent. Wallerstorfer vysvetľuje, že kofeín môže zvýšiť krvný tlak a výrazne zvýšiť riziko infarktu, najmä u mladých ľudí s vysokým krvným tlakom. Medzi ďalšie zdravotné riziká nadmernej konzumácie kofeínu patrí nespavosť, bolesti hlavy, inkontinencia a dokonca aj potraty.
Tu vstupuje do hry takzvaný „kofeínový gén“, gén CYP1A2. Je zodpovedný za rozklad účinnej látky v tele. Wallerstorfer vysvetľuje: “Všetci máme dve kópie tohto génu, ale nie každý má obe kópie plne funkčné.” To je prípad približne 41 percent populácie a u 43 percent funguje iba jedna kópia génu. Iní, u ktorých funguje iba jeden gén alebo sú oba chybné, majú vyššie riziko škodlivých účinkov kofeínu. U ľudí s jedným alebo dvoma chybnými génmi sa riziko srdcového infarktu zvyšuje o 63 percent, ak konzumujú štyri alebo viac šálok kávy denne. Naproti tomu ľudia s funkčnými génmi môžu skutočne znížiť riziko srdcového infarktu o 20 percent, ak pijú jednu až dve šálky denne.
Zdravotné benefity pre niektorých
Káva má však aj zdravotné benefity – aspoň pre ľudí so správnymi genetickými požiadavkami. Podľa švédskej štúdie z roku 2008 sa u žien, ktoré pravidelne pijú kávu a majú funkčný gén CYP1A2, vyvinie rakovina prsníka o sedem rokov neskôr ako u žien, ktoré kávu nekonzumujú alebo ju nekonzumujú len zriedka. Tento ochranný účinok majú na svedomí antioxidanty obsiahnuté v káve. Genetická analýza môže poskytnúť informácie o tom, či je váš vlastný kofeínový gén neporušený a či je denná konzumácia kávy bezpečná alebo by sa mala znížiť. Podľa Wallerstorfera stále existujú spôsoby, ako si ľudia, ktorí sa musia zaobísť bez kofeínu, dobiť baterky: „Šálka kávy denne sa zdá byť pre väčšinu ľudí zvládnuteľná, ale zvyšok energie by mal pochádzať z optimalizovaného životného štýlu. Dobrými alternatívami sú dostatočný spánok, fyzická aktivita a zdravá strava.“
Autotest
Jednoduchý spôsob, ako otestovať, či je kofeín pre vaše telo nezdravý, je urobiť si rýchly autotest, ktorý si môžete rýchlo vyskúšať aj doma. Daniel Wallerstorfer odhaľuje:
Otestujte si, či môžete po šálke kávy ešte spať. Ak je odpoveď áno, gény CYP1A2 sú pravdepodobne neporušené. Ak nemôžete spať až o niekoľko hodín neskôr, najmenej jeden z dvoch génov je zvyčajne chybný, čo znamená, že káva je pre vaše telo nezdravá. Existuje však efekt návyku, takže tento autotest nie je obzvlášť presný „genetický test“.
Pohľad na rakúsku spotrebu
Štúdia inštitútu pre prieskum trhu GfK z apríla 2024, na ktorej sa zúčastnilo 1008 rakúskych kávičkárov, ukazuje, že káva sa konzumuje vo všetkých vekových skupinách. Takmer polovica 15 až 29 ročných si dopraje šálku obľúbeného horúceho nápoja každý deň alebo aj niekoľkokrát denne. Vo vekovej skupine 50 až 59 rokov sa toto číslo zvyšuje na 78,4 percenta a medzi osobami nad 70 rokov je to pôsobivých 89,9 percenta. Ukazuje sa, že čím sú ľudia starší, tým častejšie siahajú po šálke kávy.
zdroj: NovoDaily Salzburg
